Hárem v dobe sultána Sulejmana

Arabské slovo hárem znamená v preklade zakázané. Hárem bol uzavretý pred svetom. Prístup do háremu mal iba sultán a jeho radca. Ostatné osoby mali vstup do háremu zakázaný pod trestom smrti.

O háremoch osmanských sultánov v Európe panovali skreslené predstavy tak ako o všetkom neznámom . Najmä v období romantizmu začali umelci kresliť obrazy plné sexuálnych orgií a pôžitkov.  V skutočnosti tam otrokyne celý deň tvrdo pracovali, tie ,,šťastlivejšie" kántrila jedna druhú ako možnú konkurenciu v boji o sultánovu priazeň.

Topkapi

Hárem bol hneď spojený so sultánovým sídlom Topkapi v Istanbule. V historickej telenovele Sultán Sulejman spia otrokyne na zemi. Vystupuje tam okolo tridsať žien. V skutočnosti bol hárem jeden veľký komplex pozostávajúci z tisíc miestnosti a asi troch tisíc obyvateľov. Asi dve tri otrokyne sa spolu delili o skromne zariadenú izbičku. Len niekoľkým takýmto otrokyniam sa podarilo ísť na tzv. halvett - zlatú cestu, do postele mocného sultána Sulejmana. Ak otehotnela a porodila chlapca, tak sa jej postavenie zlepšilo. Z malej izbičky sa presťahovala do nádhernej komnaty pre favoritky. Dievčatá na zlatú cestu spravidla vyberala Valide sultán - matka sultána. Takáto kandidátka musela vedieť hrať na hudobnom nástroji, byť vzdelaná, ovládať etiketu. Na čele háremu teda stála Valide sultán. Potom nasledovala jej spoločníčka, háremová pokladnička, potom hlavná kalfa a kalfy. Kalfa bola o čosi viac ako ostatné otrokyne v háreme. Bola kvalifikovaná pomocníčka. Potom to boli eunuchovia. Istá háremová dievčina zo 16. storočia napísala , že boli vydané na milosť a nemilosť eunuchom. Každý deň museli sa podrobiť ponižujúcej prehliadke, či nestratili panenstvo. Prach pod  dverami ich izieb navečer bol posýpané múkou, či ženy niekde v noci nechodia. Dokonca aj psi a kocúry v háreme boli vykastrované.

Sulejman a Hurrem

sultan_sulejman_2Pôsobí to zvláštne, že sa mocný sultán nielen zamiluje, ale dokonca sa aj ožení so svojou bývalou otrokyňou Hurrem. Nebolo to iba proti pravidlám jeho predchodcov. Jeho sobáš s Hurrem vyvolal u veriacich moslimov pohoršenie. Ale zdá sa, že to jeho pozíciu vôbec neoslabilo. Ako si Hurrem mohla podmaniť mocného sultána? Povráva sa, že počas jej prvého halvettu so sultánom jej poradili, aby si prsia potrela ópiom počas nastávajúcej noci plnej rozkoši. A možno závislosť na ópiu bola jedna z veci, že sa do nej Sulejman zbláznil. Okrem toho Hurrem sa stále smiala, poznala ľudskú psychiku a vedela rozprávať sultánovi krásne príbehy zo svojej vlasti. Okrem Hurrem a Mahidevran sú známe ďalšie dve favoritky, s ktorými mal sultán deti. Volali sa Fülane a Gülfem (vystupuje v seriály ako priateľka a bývalá favoritka sultána, ktorý ju zavrhol pre smrť ich dieťaťa).

Tragédia v Sulejmanovom živote

Sulejman mal dokopy pätnásť deti. S Hurrem mali šesť deti:

  • syn Mehmed (1521-1543)
  • dcera Mihrimah (1522-1578)
  • syn Abdulláh (1523 - 1526)
  • syn Selim II. (1524 - 1574) -
  • syn Bajezid (1526-1561)
  • syn Džangir (1531-1553)

Najstarší syn Sulejmana a Hurrem, Mehmed zomrel v roku 1543 na čierne kiahne. Syn Bajezid bol popravený v roku 1562 za úklady proti bratovi Selimovi. Najmladší  Cihangir bol benjamínok rodiny.  Narodil sa s hrbom a s narušenou psychikou.  Po poprave jeho nevlastného brata Mustafu v roku 1553 upadol do šoku, keď ho krutý otec Sulejman nútil, aby bol osobne na bratovej poprave. Sulejman na synovu pamiatku postavil mešitu. Takto si chcel vyprosiť odpustenie. Hurrem prežili iba jej dve deti. Dcéra Mihriman a Selim, neskorší sultán Selim II. Hurrem zomrela v roku 1558 v Istanbule. Bola to žena, pre ktorú sultán opustil stáročné zvyky v háreme. Dokonca keď 1541  hárem vyhorel, postupne bol presťahovaný do paláca Topkapi. Potom sa nasťahovala do Topkapi aj Hurrem. Sulejman čakal na svoju smrť ako na vykúpenie, keď zomrel v roku 1566 v Uhorsku počas ťaženia na Viedeň. Za zmienku stojí spomenúť nešťastnú sestru Hatice, ktorá bola vydatá za Ibrahima Pašu. Ich prvovorodený syn zomrel ako niekoľkomesačný. Po niekoľkých rokov mu porodila dvojčatá. Napriek tomu sa obaja vzájomne odcudzili.  Počas svojho života sa niekoľko krát pokúšala o samovraždu. Jej psychický stav sa zhoršil po manželovej poprave v roku 1536. O dva roky zomrela aj ona.

Na záver:

Svoj článok zakončím slovami tureckého historika Mehmeta Semsettinho Gunaltayho o doživotnom zotrvaní žien v háreme: ,,Keď v roku 1909 zvrhnú Abdula Hamída II. (1842 - 1918), posledného osmanského sultána, je hárem rozpustený. Pre prizerajúcich sa to vyzerá, akoby sa sťahoval domov dôchodcov!" Háremy existujú aj v dnešnej modernej dobe v orientálnych krajinách. Ostáva dúfať, že obyvateľky háremu sú tam dobrovoľne. Zadržovanie proti ich vôli sa klasifikuje ako trestný čin.